V najjužnejšej časti Chorvátska sa rozlieha už na prvý pohľad zaujímavý ostrov MLJET, ktorého západná časť bola v roku 1960 vyhlásená za národný park. Aj keď je to pomerne dosť malý ostrov, vyniká svojou zeleňou. Turisti ho častokrát označujú za najzelenší a najkrajší ostrov Jadranu s pútavou históriou.

Poloha a rozloha
Ostrov Mljet sa radí k najjužnejšiemu z Jadranských ostrovov a zaberá plochu 31 km². Cestovatelia ho nájdu v Dubrovnícko-neretvianskej župe. Na ostrov sa dá dostať trajektovým spojením alebo loďou z Dubrovníka.

Mýtus verzus realita
Pri začítaní sa do jednej z častí Homérovho starogréckeho eposu zvaného Odysea hlavný hrdina počas svojej strastiplnej cesty životom stretáva na ostrove Ogygia nymfu pod menom Kalipso, ktorá ho tam na sedem rokov života uväznila. Mnohí bádatelia a odborníci sa na základe Homérovho opisu v jeho epose domnievajú, že ostrov Mljet by mohol byť práve starogréckym ostrovom Ogygia, alebo ho aspoň do veľkej miery inšpiroval.

Historické fakty a pamiatky
Názov tohto ostrova vznikol z gréckeho slova „melite nesos“, čo znamená medový ostrov. Rimania ho zase nazývali Melita z latinského „Melleus“, čo značí sladký ako med. Ostrov bol osídľovaný od obdobia Ilýrov, čomu nasvedčuje aj množstvo kameňov pochádzajúcich z ilýrskych pevností, ako aj pozostatky hrobov v neďalekej dedinke zvanej Babine kuće.
Spomedzi archeologických nálezov z rímskeho obdobia patria k najvýznamnejším odkryté zostatky neskoroantického paláca z 3. – 5. stor. v osade Palače. Tvrdí sa, že tu mal svoje letné sídlo cisár Augustus. Západne od paláca sa zachovali zvyšky múrov predkresťanskej baziliky. Archeológovia odkryli ešte ďalšie dve baziliky, jednu z obdobia stredoveku a druhú z čias antiky. Od 12. až do 19. stor. tu sídlili benediktíni, ktorí ovplyvňovali chod i život obyvateľov ostrova po všetkých stránkach (kultúra, hospodárstvo, a iné).

Národný park
Prevažná väčšina turistov sa sústreďuje na dve prírodné slané jazerá – Veľké jazero/Veliko Jezero (145 ha) a Malé jazero/Malo Jezero (24 ha). Obidve jazerá boli pôvodne krasovými poliami, ktoré v dobe ľadovej zaliala zvýšená morská hladina Jadranu. Vďaka prítoku sladkej vody je obsah soli v jazerách o niečo nižší ako v mori, voda na kúpanie je zase o pár stupňov teplejšia než v mori. Predstavujú domov pre rozličné druhy mušlí (ustrice, slávky atď.).
Zraky turistov neprestáva pútať ostrovček na Veľkom jazere, kde je vybudovaný benediktínsky kláštor z 12. stor., ktorý sa neustále rozširoval a prestavoval. Zaujímavý je aj pohľad na Kostol Panny Márie, ktorý reprezentuje stavbu románskeho štýlu. Predsieň a strážna veža pochádzajú z obdobia renesancie. Neskôr tu boli pristavané ešte dve kaplnky v barokovom slohu. Po 2. svetovej vojne kostol zreštaurovali. V budove kláštora je dnes hotel a reštauračné zariadenie.

Zaujímavosti z fauny a flóry
Ostrov Mljet sa nenadarmo nazýva „zeleným ostrovom“. Vegetácia je tu nesmierne bohatá. Najzachovalejším lesom svojho druhu je borovicový les v okolí jazier.
Od roku 1909 sa po ostrove voľne potuluje malý živočích zvaný mungo egyptský, ktorý sa živí jedovatými hadmi. Svoju úlohu si plní svedomito, a preto si mnohí turisti môžu pokojne vydýchnuť. Nebezpečie v hadej podobe na nich v tomto národnom parku nečíha. Svoj domov tu okrem iných živočíchov našli aj sviňa divá a daniel škvrnitý. V prímorskom pásme sa objavujú tulene, ktoré sú chránenými morskými cicavcami zriedka sa vyskytujúcimi vo vodách Jadranu.

 

  TIP: Čo takto ideálna dovolenka? Chorvátsko je na ňu ako stvorené.. 

Ak ste sa už nasýtili mora a slnka, leňošenie na pláži vás prestáva čoraz menej nadchýnať a chcete si urobiť príjemný výlet, neváhajte. Vyrazte do očarujúcej chorvátskej prírody. Odporúčame vám nádherne a pokojne strávený čas v Národnom parku BRIJUNI.

 

Prstom na mape
Národný park Brijuni zvaný, resp. známy pod menom Brijunské ostrovy predstavujú jedno z pôvabných, pokojných a históriou opletených súostroví Jadranu. Brijuni sa nachádza juhozápadne od Istrie, od ktorej ho delí kanál Fazana. Tieto ostrovy patria pod správu mesta Pula.

Základné informácie
Brijuni bol vyhlásený za národný park v roku 1983. Tvoria ho 2 veľké ostrovy – Veli Brijun a Mali Brijun – a 12 menších ostrovov. Národný park sa rozprestiera na ploche 736 ha a jeho pobrežie dosahuje dĺžku takmer 47 km.

Perličky a iné zaujímavosti, ktorými je súostrovie Brijuni opradené
Brijunské ostrovy boli osídlené ešte v období pred Kristom. Patrili medzi obľúbené letoviská rímskych občanov, o čom svedčia aj pozostatky ich prepychových stavieb. Medzi najvýznamnejšie historické pamiatky sa radia pozostatky rímskeho letoviska v zátoke Verige. V tomto okolí boli umiestnené aj chrámy boha mora Neptúna a bohyne Venere. Brijuni neboli iba vyhľadávaným letoviskom Rimanov, ale aj mnohých štátnikov z celého sveta.
Zregenerovať vlastné sily a načerpať pokoj prichádzal do svojej rezidencie Biela vila na ostrove Veli Brijun aj bývalý prezident Juhoslávie Josip Broz Tito. Tu prijímal návštevy mnohých štátnikov a delegácie z rôznych krajín. Keďže bolo o ňom veľmi dobre známe, že sa radil k milovníkom zvierat, viacerí návštevníci mu ich nosili ako dar. Na severe ostrova sa nachádza istá pozoruhodnosť, ktorou je safari park. Môžete sa v ňom pokochať na voľne žijúce exotické druhy zvierat, ako napr.: jelene, zebry, lamy, antilopy, muflóny, žirafy, ťavy, slony, pštrosy a ďalšie živočíchy.
Okrem bohatého rozptylu živočíšnej ríše, sa môžu Brijunské ostrovy pochváliť pestro zastúpenou vegetáciou. Nachádza sa tu vyše 600 druhov rastlín. Okrem štedrej prírodnej nádielky tu možno nájsť mnoho pamiatok z rímskeho obdobia, ale aj z byzantskej ríše. V zátoke Dobrika situovanej na západnom pobreží ostrova Veli Brijun sa našiel zachovalý neskoroantický vojenský tábor a byzantská bazilika Panny Márie.

Koho Brijuni uchváti?
Národný park Brijuni je vhodným príkladom toho, ako si spestriť dovolenkové chvíle. Nájdu sa v ňom vášniví cyklisti, pre nich je pripravená prehliadka jednotlivých ostrovov na bicykloch, ktoré si môžu zapožičať priamo na ostrove. Golfisti môžu vyštartovať na trávnik a vychutnávať si hru v pokoji a nezabudnuteľnej prírode Brijunských ostrovov. Pre vyznávačov kultúrnych akcií sú prichystané opery v otvorenom priestranstve. Brijuni sú určené všetkým milovníkom chorvátskej prírody, ktorí majú chuť poznávať mnoho ďalších nevšedných zaujímavostí.

KRKA – klenot Chorvátska je jedným z najmladších národných parkov, ktorý si možno prezrieť peši, autom alebo loďou. Je tu istá nápadná zvuková zhoda medzi pomenovaním národného parku a neďalekého chorvátskeho ostrova Krk, avšak netreba si ich zamieňať. Národný park Krka je výnimočný množstvom vodopádov.

Všeobecné informácie
Národný park dostal svoj názov podľa významnej rieky Krka, ktorá si svoju 72 km cestu k moru razí cez kaňon, čím vytvára množstvo jazier a zaujímavých vodopádov. Rieka Krka vyviera formou krasového prameňa na úpätí Dinárskych vrchov v blízkosti mestečka Knin a ústi pri Šibeniku. Jej väčšia časť, konkrétne stredný a dolný tok boli v roku 1985 vyhlásené za národný park.
Národný park Krka sa rozprestiera na ploche 142 km², kde leží Knin, Drniš a Šibenik. Na mape ho nájdete situovaný v Šibenicko-knínskej župe. Má sedem travertínových vodopádov: Bilušiča buk (22,4 m), Čoriča buk zvaný aj Brljan (15,5 m), Manojlovacké vodopády (sled niekoľkých vodopádov vysokých 59,6 m, hlavný stupeň má výšku 32 m), Rošnjak (8,4 m), Miljacka slap (23,8 m), Roški slap (26,5 m) a Skradinski buk (17 kaskád, ktorých celková výška meria 45,7 m).
Jednu zo zvláštnosti predstavuje jav, že v oblasti od posledného vodopádu až po ústie do mora je voda v rieke slaná. Táto skutočnosť nachádza svoje opodstatnenie, či vysvetlenie v nasledovnom fakte: počas doby ľadovej sa značne zvýšila hladina Jadranu, čo spôsobilo zaliatie údolia rieky Krka.

Vodopády národného parku
K najnavštevovanejším, najkrajším a najmohutnejším vodopádom patrí Roški slap a Skradinski buk.
Roški slap má dĺžku 650 m, na ktorej leží 12 vodopádov s celkovým spádom cca 27 km. Na tomto mieste stojí najstaršia hydrocentrála, ktorá už od roku 1906 zásobuje elektrickou energiou neďaleký Šibenik.
Za týmto vodopádom vytvára rieka tzv. Visovacké jazero, ktorého názov bol odvodený od ostrovčeka zvaného Visovac umiestneným priamo v srdci zeleného jazera. Za vysokými korunami stromov vidieť týčiaci sa františkánsky kláštor, ktorý od roku 1400 až po dnes obývajú františkáni. Kláštor ukrýva vo svojich komnatách cenné historické pamiatky, ako sú knihy, 620 tureckých dokumentov, hodnotné obrazy a umelecké predmety (napr. šable a iné). To všetko, ba aj viac môžete obdivovať v kláštornom múzeu.
K zážitkom neobyčajného rázu patrí plavba člnom po vodopáde Skradinski buk. Ak však nepatríte k dobrodruhom od kosti, park vám ponúka prehliadku tohto vodopádu aj prostredníctvom prechádzky po mostoch a chodníkoch. V jeho menej búrlivejšej časti je povolené aj kúpanie.

Fauna a flóra
Národný park Krka je nesmierne bohatý najmä na rôzne druhy vtákov. Údajne možno hovoriť až o 222 druhov vtákov (holuby, sláviky, sokoly alebo jastraby). Tento vysoký počet prezrádza mnoho o pestrosti vtáctva, čím si Krka vydobyla status najhodnotnejšej ornitologickej oblasti v Európe. Turisti tu môžu obdivovať aj ukážky sokoliarskych zručností, pretože tu sídli jediné sokoliarske centrum v Chorvátsku.
Rozmanitú faunu národného parku dopĺňajú rôznorodé druhy rýb a iných vodných živočíchov, ako je napr. vydra.
Vďaka drsnejším podmienkam a ľudským zásahom sa tu výdatne darí čiernej borovici. Na brehoch jazier je rozšírená močiarna vegetácia.

Niekoľko zaujímavosti na záver
V úseku okolo rieky Krka je oblasť výdatná na pozostatky antických osád a mnohé predhistorické náleziská. Medzi chránené kultúrne pamiatky sa počítajú aj zachované zvyšky rímskeho vodovodu.
Turisti určite neobídu ani etnologické múzeum, ktoré sídli v jednom zo starých mlynov na brehu rieky. Prehliadnuť sa nedajú ani drobné mlyny, ktoré ešte aj v dnešnej dobe dobre slúžia na mletie pšenice a kukurice.

 

 TIP: Čo takto ideálna dovolenka? Chorvátsko je na ňu ako stvorené..  

Väčšie alebo menšie ostrovy vynárajúce sa z morskej hladiny ako huby po daždi vyzerajú ako drobné kamienky roztrúsené na husto vo vode ... Aj takto jednoducho, a pritom poeticky by sme mohli jedným dychom charakterizovať KORNATI.


Legenda o Kornatských ostrovoch
Legenda hovorí o tom, že Kornati sú kopou bielych skál, ktoré do mora pohodil Boh. Keď si po vykonaní svojej práce prezrel vlastné dielo, zjavil sa mu na tvári výraz maximálnej spokojnosti, čo nasvedčovalo tomu, že nadobudol hlboký pocit zadosťučinenia. Nad mieru spokojný nebol podľa legendy len sám Boh, ale spokojní sú aj turisti obdivujúci túto čoraz častejšie vyhľadávanejšiu nádheru.

Základné geografické údaje
Kornati je národným parkom od roku 1980, v podstate ide o súostrovie – tvorí ho 140 mohutných ostrovov, drobných ostrovčekov a skalných útesov rozmanitých rozmerov, ktoré sa rozprestierajú na ploche 220 km². Spomínané súostrovie nesie svoje pomenovanie podľa najväčšieho z ostrovov nazývaného Kornat (32,6 km²).
Kde sa nachádza Kornati? Leží v strednej časti chorvátskeho Jadranu, lemuje, resp. tiahne sa v smere pobrežných horských pásiem. Rozprestiera sa cca 28 km západne od známeho letoviska Šibenik.
Do národného parku je možné dopraviť sa jedine loďou, a to vlastnou alebo zapožičanou, či prostredníctvom turistických kancelárií, ktoré sprostredkovávajú výlety na Kornati. Správa národného parku Kornati sídli v Murteri na rovnomenne zvanom ostrove.

Krátko z histórie Kornati
V dávnej minulosti bolo súostrovie Kornati osídlené. V súčasnosti sa doň vracia život len počas leta, kedy do svojich sedliackych a rybárskych chalúp prichádzajú ich majitelia. Mnohokrát boli Kornati obľúbeným terčom dobyvateľov a zbojníkov. Nachádzame tu aj hotové pamiatky a pozostatky z rímskych stavieb.

Kornati v súčasnosti
Národný park Kornati je rajom pre moreplavcov, potápačov, ale aj tých, ktorí radi podnikajú dobrodružné výlety a la Robinson Crusoe. Potápačom ponúkajú Kornati prekrásny podmorský svet, ktorý prezentuje krištáľovo čistá morská voda v pestrofarebnom duchu – červené koraly, rôznofarebné druhy rýb, mušle a iné. Pre dobrodruhov poskytuje pobyt plný napätia a vzrušenia na opustených ostrovoch. Na pozadí nedotknutej prírody sa môžu v okolí mora venovať vlastným záľubám.
Na ostrovoch Piškera a Žut sú svetoznáme jachtárske základne s vysokými hodnoteniami v povedomí celej Európy. Vynikajúcu povesť má najmä jachtárska škola v Piškere. Kornati sú nepochybne známe aj svojím rybolovom. Vody v okolí súostrovia Kornati slúžia ako bohatý lov rýb, hlavonožcov a iných morských živočíchov. Na ostrovoch nájdeme cca 20 reštaurácií, ktoré sa zameriavajú na prípravu rybacích špecialít.

Niekoľko zaujímavostí
Vedeli ste, že ...:

... prvým návštevníkom Kornatských ostrovov bol anglický kráľ Eduard VIII.?

... na ostrove ma trvalý pobyt len približne 30 ľudí?

... tu nie sú žiadne vodné toky, ani pramene sladkej vody? A že práve pre nedostatok pitnej vody tu nie je možné celoročné bývanie?

... na Kornati nie je zavedená elektrická energia?

... napriek drsným životným podmienkam sa tu darí chovu oviec a že si zvykli na pitie morskej vody?

... sa pastieri dožívajú úctyhodného veku údajne vďaka tvrdému životu na Kornati, ktorý ich značne zocelil?

... medzi ostrovmi Dugi otok a Katina je plytký prieliv zvaný Mala Proversa, kde môžete vidieť priamo vo vode nachádzajúce sa mohutné stavby z obdobia Rímskej ríše, ktoré kedysi stáli na pevnine?

... mnohé zátoky slúžili pirátom ako prístavy a mnohé z nich boli počas 2. svetovej vojny úkrytom partizánov?

... na niektorých ostrovoch zostali vraj neobjavené pirátske skrýše s pokladom?





Nemyslíte, že tento národný park stojí za návštevu? Mnohí si tu prídu na svoje, nezáleží, akým spôsobom sa podujmete na prehliadku. Jedno je však isté – všetci opustia najhustejšie súostrovie Jadranu užasnutí jeho pompéznosťou.