Záhreb
Hlavným mestom
Chorvátska je
ZÁHREB, ktorý domáci poznajú skôr pod označením Zagreb. Záhreb je národným symbolom štátu, centrom hospodárstva, kultúry, dopravy, ba aj vedy a výskumu. Táto chorvátska metropola poskytuje domov pre viac ako 800 000 obyvateľov.
Záhreb a jeho tajuplná história
Dejiny hlavného mesta sú zahalené tajomstvom. Pravdepodobne tu žili starí Rimania, čo potvrdzujú nálezy drobných mincí. Avšak archeológovia si nie sú doteraz celkom istí, či možno spájať históriu mesta s obdobím Rímskej ríše.
Prvé písomné zmienky o meste sa vynárajú v spojitosti s českým mníchom, ktorý tu pôsobil koncom 11. storočia v biskupskej funkcii. O niekoľko rokov neskôr, keď do Uhorska vtrhli Tatári, sa stal Záhreb útočiskom uhorského kráľa Belu IV. Tatári sa mestu pomstili takým spôsobom, že v ňom vypálili mnoho domov. V roku 1526 sa stal Záhreb súčasťou habsburskej monarchie.
O pár rokov neskôr bolo mesto dejiskom sedliackeho povstania a na konci 19. storočia bolo zase očitým svedkom zemetrasenia, ktoré malo ničivú silu a položilo ho na kolená. Aj napriek všetkému sa po rozpade monarchie dostal Záhreb na výslnie a stal sa najdôležitejším centrom danej oblasti.
Najväčšia kaviareň Európy
„Najväčšia kaviareň Európy“ – aj takto nazývajú svoje mesto domáci.
Záhreb je známy predovšetkým ako rušná južanská metropola s plným priehrštím historických pamiatok, preslávený je aj svojimi povestnými cukrárňami, tzv. slastičarnami. V meste čaká na návštevníkov nespočetné množstvo kaviarní. Príťažlivou je hlavne Tkalčičeva ulica.
Na prechádzke kultúrnohistorickými pamiatkami Záhrebu
Historické jadro Záhrebu má tri časti: Kaptolu – centrum katolíckej cirkvi a duchovného života v Chorvátsku, Gradec, v súčasnosti nazývaný aj Horné mesto (kam sa dá dostať aj pozemnou lanovkou vybudovanou v roku 1888) – sídlo parlamentu a Dolné mesto – centrum hospodárskeho, vedeckého a kultúrno-spoločenského života. Kaptola a Horné mesto predstavujú stredoveký urbanistický celok. Kým Dolné mesto sa prezentuje množstvom parkov navrhnutých v tvare podkovy.
V meste sa hrdo týči množstvo pamätihodností poznačených zubom času, ktoré sa s radosťou vystavujú pohľadu turistov z celého sveta. Neďaleko Námestia Bána Josipa Jelačica nájdete vysokú Lotršćakovú vežu, z ktorej je očarujúci výhľad na okolie. Iste vás zaujme aj bývalý jezuitský kláštor či gotický Kostol sv. Marka, ktorý pochádza z 13. storočia. Zvedavému turistickému oku určite neuniknú ani také pamätnosti mesta, akými sú paláce Zrinski, Orsic alebo Draškovičov palác.
V Záhrebe sa nachádza tiež niekoľko múzeí. Napr.: archeologické, etnografické, umelecké, vodárenské a ďalšie. Milovníci flóry sa môžu pokochať na známe i menej známe rastliny v mestskej botanickej záhrade. Zaujímavé sú aj bohaté kvetinové trhy v starých uliciach Záhrebu.
Katedrála sv. Štefana – neprehliadnuteľná dominanta mesta Záhreb
V Kaptole sa nachádza majestátna dominanta celého Záhrebu, a ňou je 110 m vysoká Katedrála sv. Štefana, zvaná aj Záhrebská katedrála (Zagrebačka katedrala) s dvomi vysokými zvonicami, ktoré sú dobre viditeľné už z diaľky.
Stavba bola postavená na mieste bývalej katedrály z 12. storočia, ktorá však bola vpádom Tatárov zničená. O jej financovanie sa postaral biskup Timotej. V 15. storočí sa na výzore celej stavby podieľali pražskí architekti a stavitelia. V čase osmanských vpádov bolo nutné vybudovať v jej okolí ešte opevnenie, ktoré v tom čase plnilo obrannú funkciu. V súčasnosti sa z neho zachovali už len zvyšky.
V roku 1880 bola katedrála pod vplyvom zemetrasenia zničená, čo viedlo následne k jej opätovnému vybudovaniu, ale už v novogotickom štýle. Nachádza sa tu okrem iného aj hodnotná zbierka zlata a iných cenných cirkevných vecí.
