Chorvátsko - moje dovolenka v Chorvátsku

Dubrovnícko-neretvianska župa (po chorvátsky Dubrovačko-neretvanska županija) je jedna z chorvátských žúp. Jej hlavné mesto je Dubrovník. Župa sa nachádza v najjužnejšej časti chorvátskej Dalmácie, okolie miest Dubrovnik a Ploč, poloostov Pelješac, ostrovy Korčula, Mljet a Lastovo. Župa zaberá hlavne pobrežie Jadranského mora. Hraničí s Bosnou a Hercegovinou; ktorá ju vďaka svojmu koridoru k moru pri meste Neum tak rozpoľuje na dva časti. Územie je okrem ústia rieky Neretvy prevažne hornaté, nevhodné pre poľnohospodárstvo. Len na severe, kde sa rieka Neretva vlieva do mora, je úrodná, veľmi poľnohospodársky využívaná oblasť. Väčšinu príjmov má ale oblasť z turistiky; Dubrovnik a Korčula sú veľmi známe a navštevované miesta.

Významné mestá

-Dubrovník (hlavné mesto)

-Korčula

-Metković

-Opuzen

-Ploče

Brodsko-posávska župa (po chorvátsky Brodsko-posavska županija) je jedna z chorvátských žúp. Leží v chorvátskej časti Slavónie, a jej hlavným mestom je Slavonski Brod. Župa hraničí s Bosnou a Hercegovinou, jej entitou Republikou srbskou, v Chorvátsku potom zo župami Sisacko-moslavinskou, Osijecko-baranjskou, Požecko-slavónskou a Vukovarsko-sriemskou. Svoj názov získala ako podľa hlavného mesta, Slavonského Brodu, tak podľa rieky Sávy, ktorá tvorí jej južnú hranicu a zároveň aj štátnu hranicu medzi Chorvátskom a Bosnou a Hercegovinou. Jej územie je nížinné, okolo Sávy sa nachádzajú tiež lužné lesy, pri severnej hranici je malá pahorkatina, dosahujúca výšku najviac 500 m. Obyvatelia sú Chorváti, pred občianskou vojnou a rozpadom Juhoslávie tu ale žili aj Srbi; vďaka nim tu tak zostalo stále množstvo opustených domov. Infraštruktúra oblasti je stále ešte poničená z čias ozbrojených stretov, napriek tomu vďaka medzinárodnej pomoci sa situácia v mnohom zlepšila. Rovnobežne s riekou Sáva, mestom Slavonski Brod prechádza dialnica z Belehradu do Záhrebu a rovnakým smerom vedie aj železničná trať.

Významné mestá

- Slavonski Brod (hlavné)

- Nova Gradiška

Bjelovarsko-bilogorská župa (po chorvátsky Bjelovarsko-bilogorska županija) je jedna z chorvátskych žúp. Jej hlavným mestom je Bjelovar. Župa sa rozkladá neďaleko chorvátského hlavného mesta Záhreb. Jej územie je pomerne nížinné, len na severe a na východe sa mierne zdvíha až do výšky 500 m. Jej stredom preteká malá rieka Česma. Názov oblasti pochádza od názvu hlavného mesta a od názvu miestnej pahorkatiny, tiahnucej sa rovnobežne s riekou Dráva. Celá oblasť má veľmi dobré železničné spojenie; trate vedú z Bjelovaru a ďalších miest priamo do Záhrebu.

Významné mestá

- Bjelovar (hlavné mesto)

- Čazma

- Garešnica

- Grubišno Polje

- Daruvar

Rijeka je chorvátske prístavné mesto na brehu Jadranského mora. Je to tretie najväčšie mesto krajiny, žije tu 155 000 obyvateľov. Rijeka je jedným z najdôležitejších chorvátských prístavov - lode sa tu aj vyrábajú, a turistické letovisko - navštevované sú tak barokové ako aj rímske pamiatky, a takisto pobrežie mora. Sú tu aj divadlá, univerzita (1973), galérie a múzeá.

Dejiny mesta

V čase Rímskej ríše tu bola liburnská osada, od 7. storočia je mesto osídlené Slovanmi. V stredoveku jej vládli aquilejskí patriarchovia, od 13. storočia získala titul mesta. Roku 1471 sa stala majetkom Habsburgovcov, v ktorých područí zostala ďalších 300 rokov. Až v 18. storočí, v roku 1717 bola vyhlásená za slobodný prístav. V rokoch 1808 až 1814 ju držali Francúzi, potom bola vrátená Rakúsku a od roku 1822 spadala pod Uhorsko. Po páde Rakúsko - Uhorska v roku 1918 sa väčšina obyvateľov priklonila k pripojeniu k Taliansku, čomu bolo vyhovené. V medzivojnovom období bola tak Rijeka rozdelená medzi Juhosláviu a Taliansko, od roku 1947 bola už celá juhoslovanská.