Dubrovník |
|
Dubrovník (po chorvátsky Dubrovnik, po latinsky Ragus; prezývané „perla Jadranu“, tal. Ragusa) je mesto v Chorvátsku. Nachádza sa pri Jadranskom mori a má okolo 43 000 obyvateľov. Mesto má veľké, charakteristické, úplne zachované historické centrum obklopené hradbami, prístav a medzinárodné letisko. Dejiny Historicky mesto, založené v 7. stor. po Kr., spočiatku tvorilo slobodnú kupeckú republiku (Ragusa, Dubrovnícka republika) ktorá bola najprv pod nadvládou Benátok, potom Uhorska, od roku 1526 Osmanskej ríše a ktorú roku 1806 (napoleonské vojny) obsadili a zrušili Francúzi. V roku 1667 mesto takmer zničilo zemetrasenie. Od roku 1814 Dubrovník patril Rakúsku, od 1918 štátu južných Slovanov (Juhoslávia), od roku 1991 nezávislému Chorvátsku. |
|
Záhreb |
|
Záhreb je hlavné mesto Chorvátska. Leží na rieke Sáve, južne od pohoria Medvednica. Prvá zmienka o meste pochádza z roku 1093. Roku 1273 sa tu konal prvý chorvátsky snem. V 16. storočí došlo k spojeniu osád Kaptol, Gradec a Donji Grad do mesta Záhreb. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa tu konal snem juhoslovanských národov, ktorých zástupcovia rozhodli o vytvorení Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Mesto má rozlohu 641,29 km² a žije tu 800-tisíc obyvateľov, v metropolitnej oblasti 1,1 milióna. |
|
Zadarská župa |
|
Zadarská župa (chorv. Zadarska županija) je jedna z chorvátskych žúp. Leží na juhu krajiny, na rozhraní Dalmácie a vlastného Chorvátska. Jej hlavným mestom je Zadar. Zadarská župa je prímorské územie, na východe hraničí s Bosnou a Hercegovinou, na juhu zo Šibenicko-kninskou župou a na severe s Licko-senjskou župou. Jej územie je väčšinou hornaté, patria k nemu početné ostrovy (Dugi Otok, z časti aj Pag). Veľký význam tu má turistika; a to aj vo vnútrozemí, kde sa nachádza veľa národných parkov (Velebit, Telaščica, Paklenica a samozrejme aj známe Plitvické jazerá). Obyvatelia sú Chorváti, vďaka niekdajšej príslušnosti Zadaru k Benátskej republike a neskôr k Talianska tu malá časť obyvateľov stále hovorí ešte po taliansky. Do občianskej vojny v Juhoslávii žili vo vnútrozemí vo väčšom počte aj Srbi, veľká časť z nich ale odišla. Z dopravného hľadiska sú tu veľmi významné ťahy, spájajúce Záhreb zo Splitom (diaľnica a železnica). Hlavné mesto Zadar sa nachádza mimo tejto komunikácie, má ale dobrý prístup k lodnej doprave.
Významné mestá - Zadar (hlavné) - Benkovac - Biograd na Moru - Nin - Obrovac - Pag |
|
Šibenicko-kninská župa |
|
Šibenicko-kninská župa (chorv. Šibensko-kninska županija) je jedna z chorvátskych žúp o rozlohe 2 984 km². Jej hlavným mestom je Knin. Župa leží v strednej Dalmácii v južnej časti chorvátského územia. Jej hlavným mestom je Knin. Územie župy je hornaté na východe, na západe klesá k moru – kopce sú tam nižšie a krajina je rovinatejšia. Patrí k nej aj 242 chorvátskych ostrovov v Jadranskom mori, v horách sú zase národné parky. Najväčšou riekou, ktorá rozdeľuje oblasť na dva polovice je Krka (preteká obidvomi veľkými mestami Šibenik a Knin). Obyvatelia sú prevážne Chorváti, existovala tu ale až do 90. rokoch minulého storočia veľká srbská menšina (dnes zredukovaná na 10 % obyvateľov oblasti), ktorá sa aktívne zúčastňovala dlhotrvajúcej občianskej vojny. Významné mestá - Šibenik (hlavné) - Knin - Vodice - Drniš |
|
Splitsko-dalmatínska župa |
|
Splitsko-dalmatínska župa alebo Splitsko-dalmátska župa (chorv. Splitsko-dalmatinska županija) je župa v chorvátskej Dalmácii, v južnom cípe krajiny. Jej hlavným mestom je Split. Župa hraničí na severe s Šibenicko-kninskou župou, na východe s Federáciou BiH a na juhu s Dubrovnícko-neretvianskou župou. Územie Splitsko-dalmatínskej župy je hornaté, prímorské, s mnohými ostrovmi (Brač, Hvar, Vis). Nepreteká tadiaľ žiadna väčšia rieka. Najdôležitejšia pre celú oblasť je turistika, veľa ľudí z celej Európy jazdí do miestnych kultúrne bohatých miest aj krajiny - vďaka vápencovej krajine sú tu pozoruhodné krasové útvary. Veľmi lákavé je aj more; počas posledných desaťročí sa z malých rybárskych dediniek stali prímorské letoviská (napr. Makarská riviéra). Obyvatelia sú Chorváti, žije ich tu 463 000 na ploche o rozlohe 4 534 km².
Významné mestá - Split (tal. Spalato) (hlavné) - Hvar (tal. Lesina) (hlavné mesto ostrova Hvar) - Trogir - Solin - Omiš (tal. Almissa) - Drniš - Makarska |
|
|
|
<< Začiatok < Predošlá 1 2 3 4 5 6 Nasledujúca > Koniec >>
|
Zobrazujem 37 - 45 z 53 |